Prvé dni sme trávili v okolí hotela a pozorovali sme život bežných miestnych obyvateľov. Bývali sme v časti Baoshan, čo bola skôr priemyselná a prístavná oblasť. Už prvý večer nás na uliciach upútali tancujúce ženy, ale aj páry na väčších voľných plochách, chlapi hrajúci karty a iné hry a “garážové firmy”- v každej garáži bola malá rodinná firma, kde pracovali, oddychovali a zároveň si deti písali úlohy. Obchodíky otvorené dlho do noci, kaderníctva a iné služby sa poskytujú tiež do neskorého večera. Cez deň bolo možné pozorovať ďalšie typické znaky, akými sú nosenie pyžama na ulici,  vešanie prádla na dlhých tyčiach….Napriek tomu, že nie sú poriadkumilovní, majú na uliciach čisto a na také obrovské mesto tu majú veľa zelene, všade črepníky s kvetmi a nenájdete grafity, alebo zničené verejné priestranstvá. Vandalizmus a kriminalitu takmer nepoznajú. Akurát pri rýchlom raste mesta sa ekológiou veľmi nezaoberajú. Uvedomujú si, že s ovzduším musia niečo spraviť a taktiež vedia, že so znečistenou vodou už nič nespravia a voda z kohútika nikdy nebude pitná.

Bežní ľudia, najčastejšie využívajú metro a na menšie vzdialenosti elektroskútre a bicykle. Elektroskútre sú veľmi nepríjemné pre chodcov, pretože ich takmer nepočuť. Všetci nosia rúška a “návleky na ruky a telo”, ktoré ich a oblečenie chránia pred smogom a zohrejú v chladnejších mesiacoch. Nato, že jazdia na bicykloch dokážu odviezť veľké množstvo tovaru. V Šanghaji sú takmer všetky názvy uvádzané dvojjazyčne, výnimkou sú smerové tabule 🙂 Nie je problém tu kúpiť auto, ale problém je získať ŠPZ-tku, ktorá je drahšia ako auto a je dlhý poradovník, preto sa stáva, že sa prideľujú žrebovaním. Jazdia naozaj bláznivo, každú zmenu smeru dávajú najavo trúbením, ale vždy sa záhadne dohodnú a preto majú nízku nehodovosť.

Mali sme možnosť navštíviť aj základnú školu a vidieť vyučovanie v priamom prenose. Deti sú milé, vychované, pracovité a hlave disciplinované. Prekvapila nás škola aj svojim vybavením a príjemným prostredím. Deti si pre nás pripravili nádherný program. Vyskúšali sme si písanie kaligrafie a prípravu tradičného jedla.

Jeden večer sme sa rozhodli, že začneme spoznávať aj centrum mesta. Využili sme najrýchlejší a najjednoduchší spôsob – metro. Po dvojhodinovej ceste sme zostali obkolesení mrakodrapmi a výškovými budovami. Šanghaj je mesto s najväčším počtom mrakodrapov a výškových budov na svete. Netrvalo dlho a pozerali sme sa na vysvietené mesto z vtáčej perspektívy z “otvárača” Shanghai World Financial Center, ktorý má 492 m, 101 podlaží a podľa dostupných zdrojov je to 7. najvyššia budova sveta. Z neďalekého nábrežia s promenádou Bund je možné vidieť všetky mrakodrapy a dominanty. Som rada, že sme vyhliadku aj promenádu navštívili večer, Šanghaj má práve večer čarovnú atmosféru a vyniknú všetky dominanty.

Yuyan Garden – záhrada šťastia alebo mieru je jedna z mála miest kde je cítiť čínsku históriu, ale len tvarom stavieb a obchodíkmi so suvenírmi, pretože dole sú obchody a reštaurácie od výmyslu sveta, napr. Starbucks, KFC, Mc´Donalds….

Neďaleko od nábrežia Bund a Yuyan Garden sa nachádza najväčšia nákupná zóna Nanjing Road, kde sú obchody všetkých svetových značiek a ceny sú porovnateľné s našimi, takže žiadne lacné čínske oblečenie. Miesto, kde sa dá kúpiť takýto tovar je “tajné”, ale zistiteľné 🙂

Šanghaj nie je typické čínske mesto. Ak chce niekto spoznávať kultúru, tej tu veľa nie je, predsa len to je kozmopolitné a obchodné veľkomesto, ktoré sa ale určite oplatí vidieť.