Popravde, prvý dojem nebol nič moc. Otvorené letisko, ktoré dýchalo komunizmom, do busu nás šofér nezobral, lebo nám nemal vydať, bohužiaľ bankomat nedáva 5 dolárovky. Ukecala som nejakého pána na letisku, aby nám rozmenil peniaze a preplnený autobus nás zobral pred hotel. Nastalo rapídne zlepšenie. Izba pripravená skôr, pár minút od Waikiki Beach a cez ulicu Starbucks – bol veľmi užitočný, nie kvôli káve, ale internetu.
Waikiki Beach všetci poznáme z filmov: krásna pláž, surferi, sochy s vencami, obchody svetových značiek, obchodíky so suvenírmi, drahé hotelové rezorty s programom, havajskou hudbou a tanečníkmi. Nájdete tu všetko a splnia vám všetko, čo vám na očiach vidia, stačí zaplatiť. Pre nás to zaujímavé začalo byť však až od druhého dňa.
Hneď ráno sme si vyzdvihli auto a začali spoznávať Oahu. Prvá zastávka Diamond Head, alebo ľudovo povedané “šalátová misa”. Vyšliapali sme nemalý kopec a naskytol sa nám nádherný pohľad na Honolulu. Waikiki Beach sme mali ako na dlani, zároveň to bolo jediné miesto vzdialené od parkoviska viac ako pár metrov.
Hanauma Bay, bola akurát v utorok zatvorená, ale neďaleká vyhliadka bola úžasná.
Chvíľu v aute a zrazu sme mali pocit, že sme sa ocitli v inej krajine. Hory, ticho a obrovský cintorín s budhistickým chrámom na konci . Valley of the Temples Memorial Park.
Absolvovali sme aj iné zastávky ako Polynesian Culture Center, Bringham Young University of Hawaii,…treba predsa dodržať poctivo spravený plán pána manžela 🙂
Čerešničkou bola pláž Waimea Bay , rozhodne krajšia ako Waikiki Beach.
Cesta späť do Honolulu, natankovať, odovzdať auto a krásny deň za nami. Plán bol jasný. Keď sme videli zápchy kvôli oprave ciest, trochu sme znervózneli, ale boli sme ešte v časovom limite. Na čerpačke nám pani povedala, aby sme vložili do stroja najskôr kreditku potom zadali PSČ a natankovali. Jednoduché. Celý šťastní ako sme to zvládli a natankovali za 13 dolárov, pričom nám v požičovni ponúkli možnosť zaplatiť dopredu 25 dolárov a vrátiť auto s prázdnou nádržou, sme sadli do auta a odišli. Za chvíľu pípla sms, vrátili sme auto a cestou na hotel sme zistili, že nám neodišlo 13 $ za tankovanie, ale rovno 100$, ako pokuta za to, že sme odišli bez platenia. Ponaučenie: kým sa po platbe kartou nepodpíšete, nikde neodchádzajte. Teraz sme zase o niečo múdrejší. S autami sme si užili aj na ďalších ostrovoch, ale o tom nabudúce.