Prišlo nám to zvláštne, že už vážne cestujeme. Letenky kúpené v septembri, odchod až koncom apríla a minimálne 2 mesiace sa nás všetci pýtali, kedy už ideme.
Budíček 1:30 a vyrážame na cesty. Cesta prebiehala v poriadku. Prvý prestup sme absolvovali v Amsterdame. Kubo bol zaskočený byrokraciou, pohovormi a formulármi. Všade samé kde ideme, prečo tam ideme, načo, či nič neprevážame… Veľmi sa báli, že tam ostaneme. V Seattli nás pobavil colník svojimi otázkami, keď zisťoval či mu rozumieme. Úsmev nám zamrzol, keď do Kuba začal brechať pes na letisku. Zistili, že máme banány v ruksaku a hneď to zapísali do formulára. Keď sa vzdiali a pes začal brechať do iného pána, rýchlo sme si vyzdvihli aj zvyšnú batožinu a bežali ju odovzdať na ďalší let, aby sme uchránili prezenty. Batožinu preskenovali, banány si nechali a pokračovali sme vrtuľovým lietadlom do Vancouveru. Bol to zážitok, pretože neletel tak vysoko a môj spolusediaci mi celou cestou ukazoval mapu na telefóne a rozprával, čo sa kde nachádza. Spokojní, ako sme všetko zvládli sme si išli vyzdvihnúť batožinu. Nevidela som svoj kufor a radosť sa postupne vytrácala. Nahlásiť som to išla s malou dušičkou, keď som počula ako pánovi predomnou hovorí, že po nájdení, kufor prezrú. Všade sme samozrejme predtým zaškrtli, že nič zakázané neprenášame. Pani nám narovinu povedala, aby sme radšej priznali, ak je tam niečo čo by tam byť nemalo. Išli sme s pravdou von. Máme len prezenty pre priateľov, slovak sausages a jednu fľašu s alkoholom, v preklade asi 2 kg oštiepkov, 1 kg klobás a litrovku kopaničiarskej slivky. Pohľady pracovníkov na letisku sa okamžite zmenili. Nechali sme číslo, adresu a s neistotou, čo sa bude diať, vyšli z letiska kde nás čakali priatelia.
Zobrali nás na pobrežie, večeru, vybavili sme bicykel, videli západ slnka, ale aj tak som bola nervózna z toho, či sa batožina nájde. Boli tam iba moje veci a veľa kúskov by ma mrzelo, ale hlavne sme nevedeli, aké to bude mať následky pri našom ďalšom cestovaní.
Ako to celé dopadlo? Večer nám kufor doviezli. Vnútri sme našli papiere o kontrole, vybrali klobásky, ale na naše prekvapenie oštiepky a kopaničiarsku slivku ušetrili. Hneď sme si poliali a na klobásky bude musieť Maťka prísť domov 😉
drewloves.com 