V sobotu som sa prihlásila na CrossGym ligu. Je to amatérska súťaž, alebo ako uvádzajú organizátori, sú to cyklické závody, založené na princípoch CrossFitu, venované predovšetkým rekreačným športovcom. Síce som sa necítila veľmi vo forme, keďže som celé leto nič nerobila a v septembri som mala iné povinnosti (svadbu), chcela som skúsiť, aké je to na pretekoch a či vydám zo seba viac. Priznávam, na tréningoch si naložím tak, aby som si zacvičila, ale nikdy to nepreháňam. Tu som musela cvičiť s tým, čo mi nachystali. Keď som videla súperky bolo mi jasné, že môžem súperiť len sama so sebou a snažiť sa dostať zo seba maximum. Pozitívna správa bola, že vždy bol stanovený TIME CAP a vedela som, že dlhšie ma trápiť nebudú. Prvé dva WODy sa dali, tretí už bol nad moje sily, ale aj tak som zodvihla tú činku viackrát ako som predpokladala. Je to úplne iné ako na tréningu. Na súťaži sa už dostaví aj nervozita, cvičíte pred ľuďmi, ktorí sa prišli pozrieť a povzbudzujú Vás k lepšiemu výkonu. Na každého to vplýva ináč. Niekto podá lepší výkon, niekto naopak. Keď to porovnám s tancovaním, má to veľa spoločného. Môžete trénovať koľko chcete, na tréningu podávať dobré výkony aj tak sa ráta len to čo dokážete v deň D, teda na pretekoch, resp. vystúpení.

Podpora od maminy: „Sa ti cvičí, keď na teba pozerá toľko pekných chlapov.“

Tréner Ivan: „Síce si skončila posledná, ale mala si najväčšiu podporu ľudí a najväčší potlesk.”

V nedeľu ma bolel celý človek, ale bola som spokojne unavená 🙂