Popravde, prvý dojem nebol nič moc. Otvorené letisko, ktoré dýchalo komunizmom, do busu nás šofér nezobral, lebo nám nemal vydať, bohužiaľ bankomat nedáva 5 dolárovky. Ukecala som nejakého pána na letisku, aby nám rozmenil peniaze a preplnený autobus nás zobral pred hotel.  Nastalo rapídne zlepšenie. Izba pripravená skôr, pár minút od Waikiki Beach  a cez ulicu  Starbucks –  bol veľmi užitočný, nie kvôli káve, ale internetu. Continue reading →